Participe
Passé
- crêpelé [morphalou2] (masculin singulier)
- crêpelée [morphalou2] (féminin singulier)
- crêpelés [morphalou2] (masculin pluriel)
- crêpelées [morphalou2] (féminin pluriel)
Impératif
Présent
- crêpèle [morphalou2]
- crêpelons [morphalou2]
- crêpelez [morphalou2]
Subjonctif
Présent
- que je crêpèle [morphalou2]
- que tu crêpèles [morphalou2]
- qu'il crêpèle [morphalou2]
- que nous crêpelions [morphalou2]
- que vous crêpeliez [morphalou2]
- qu'ils crêpèlent [morphalou2]
Imparfait
- que je crêpelasse [morphalou2]
- que tu crêpelasses [morphalou2]
- qu'il crêpelât [morphalou2]
- que nous crêpelassions [morphalou2]
- que vous crêpelassiez [morphalou2]
- qu'ils crêpelassent [morphalou2]
Indicatif
Présent
- je crêpèle [morphalou2]
- tu crêpèles [morphalou2]
- il crêpèle [morphalou2]
- nous crêpelons [morphalou2]
- vous crêpelez [morphalou2]
- ils crêpèlent [morphalou2]
Imparfait
- je crêpelais [morphalou2]
- tu crêpelais [morphalou2]
- il crêpelait [morphalou2]
- nous crêpelions [morphalou2]
- vous crêpeliez [morphalou2]
- ils crêpelaient [morphalou2]
Passé simple
- je crêpelai [morphalou2]
- tu crêpelas [morphalou2]
- il crêpela [morphalou2]
- nous crêpelâmes [morphalou2]
- vous crêpelâtes [morphalou2]
- ils crêpelèrent [morphalou2]
Futur simple
- je crêpèlerai [morphalou2]
- tu crêpèleras [morphalou2]
- il crêpèlera [morphalou2]
- nous crêpèlerons [morphalou2]
- vous crêpèlerez [morphalou2]
- ils crêpèleront [morphalou2]
Conditionnel
Présent
- je crêpèlerais [morphalou2]
- tu crêpèlerais [morphalou2]
- il crêpèlerait [morphalou2]
- nous crêpèlerions [morphalou2]
- vous crêpèleriez [morphalou2]
- ils crêpèleraient [morphalou2]